Ludia, nám veľmi blízky

Teraz by sme Vám chceli predstaviť ľudí, ktorí maju v našom srdci osobytné miesto. Niektorí z nich sa aj priamo podielali na tom, že my (mirka a tomi) sme spolu:)



Pepos@Nika


Takže toto je Pepos (Peťo) a Nika (Veronika). Ak sa pýtate, prečo sa tak k sebe majú, tak to bude asi tým, že sa majú veľmi radi. Za krátku chvíľu to dotiahnu až do momentu, keď si povedia to čarovné ,,Áno''. Pepos je výborný muzikant a Nika jeho najvernejšia faninka. Máme ich veľmi radi a každá chvíľka, ktorú môžme stráviť v ich spoločnosti, je pre nás veľmi vzácna.
Mimochodom, sú to práve oni dvaja u ktorých vznikol nápad, že my dvaja by sme mohli byť spolu. Ešte že ich máme, inak by ani tento blog neexistoval :)
Ak by ste náhodou chceli o nich vedieť viac tak vám odporúčam www.peposovci.blogspot.com.



Andrej Uhrín

Andrej, to je kapitola sama o sebe. Aj keď na fotkách vyzerá dosť hrôzostrašne, keď ho spoznáte bližšie zistíte, že je to milý a hlavne neškodný chalan. V jeho spoločnosti je umenie sa nudiť, lebo skoro vždy má niečo za lubom. Andrejova veľká láska je klavír tak dobrý, že ho ešte ani nevyrobili. Ale on na neho trpezlivo čaká.
Býva na tom istom internáte ako Mirka, takže je často poctená jeho prítomnosťou. Keď budete chcieť, tak vám iste porozprávajú, koľko toho spolu nevyvádzali.
www.anduhr.blogspot.com





Peťo K.

Tento šarmantný chlapec je Tomášov bratranec. Peťo je čistá umelecká duša.Vie pekne maľovať, hrá na bicích, občas spieva v spevokole :) je to náš osobný fotograf. Teraz si kúpil nový foťák.Akože fakt delo. Často na nácvikoch s kapelou, keď už nik nemá náladu, tak nás zaskočí nejakým svojím humorným kúskom, ktorý nás uvedie späť do nálady.
Je to fakt brutálny chalan, len je ho trocha škoda v Komárne :D
Viac infa o ňom nájdete na www.petterko.blogspot.com





Bassmaniac

Bassmaniac, to je "nick" pod, ktorým nájdete tohto super chalana na internete. Trávi tam väčšiu časť svojho voľného času.
Jeho original meno je Maťo a je to brat Peťa K.
Jeho hlavná záľuba je hudba a vyhľadávanie hudobného videa na internete :D
Tento skromný chlapec vlastní neuveriteľne vydarený nástroj, basgitaru Fender JazzBass. Zainteresovaní vedia, čo je to zač :)
Je to naozaj fajn chalan (baby je nezadaný ;) ) , s dosť veľkou dávkou humoru.

Trzecia Godzina Dnia - doposiaľ naväčší hudobný zážitok

Keď sa mám priznať tento ročník Campfestu nebol pre mňa, čo sa týka programu, nič moc.
Jedna skupina ma však predsa veľmi oslovila. Poznám ich už dobrých pár rokov, vždy som ich veľmi obdivoval a páčila sa mi ich hudba. Keď som sa dozvedel, že budú na CF, tak som mal konečne o dôvod viac tešiť sa tam :)
Mal som od nich dosť veľké očakávanie. Skutočnosť však bola úplne iná. Bolo to oveľa lepšie ako som čakal. Jedným slovom bola to PECKA.
Ich čaro nebolo len vo vynikajúcom hudobnom výkone a bezchybnom speve.Ale sledovať ich s akou radosťou sa pohybujú po pódiu, vidieť že majú z toho radosť, že to robia pre Boha, to bol pre mňa ten najväčší zážitok.
Skupina TGD zanechala v nás veľmi dobrý dojem a odporučujem ju každému, kto má rád muziku, ktorá má naozaj hodnotu :)

Campfest - Neporovnateľne viac.

A je to tu. Rok prešiel a zas nás čakala stará známa akcia – Campfest. Tento rok bol obzvlášť výnimočný a to tým, že sme tam išli pekne krásne spolu. Takže sme mali istotu, že keď bude nezaujímavý program, tak my sa veru nudiť nebudeme.

Campfest sa začal pre nás tým, že vo štvrtok sme sa stretli na vlakovej stanici Kraľová Lehota. Tomi prišiel s Petom K. vláčikom. Odviezli sme sa na “ranč”, vybavili registráciu, rozložili stany. Mirka bývala s bratom, Tomi sám. Boli s nami aj dvaja kamaráti Cato a Janči z Dobrej Nivy.

Toto bola naša prvá spoločná kresťanská akcia. Stretli sme veľa známych ľudí a konečne Mirka mohla spoznať akých má Tomi kamarátov a zase naopak. Veľa času sme trávili v kaviarni pri káve alebo čaji. Stretli sme sa s Maxom ( strašne fajn chalanom, odporúčam dievčatám;)) a Mirka sa naučila od neho, že elektrónky sú najlepšie ruské a čínske sú dosť o ničom a veľa iných vecí.

Neboli sme úplne na všetkých koncertoch a neťahali sme od rána do večera. Už predsa máme svoje roky :D. Boli sme na timothakoch, Q- projekte / kuknúť sa hlavne na Rada V./, na TGD ale o nich sa oplatí napísať viac...

Keď sme neboli na koncertoch tak sme čakali v rade na hranolky, vystáli sme rad a zistili, že ich zase nemajú tak sme sa išli najesť paštiky a chleba. Ale nakoniec sa nám len predsa podarilo kúpiť tie hranolky. Aj keď na 5. pokus ale predsa J.

Tomiho sme učili stredoslovenské slová ako napr. ogrgeľ, matrtáľe, kôňa ...alebo radšej sa jeho opýtajte čo sa naučil

Jednou z vecí, na ktoré sa nedá zabudnúť boli válovy, v ktorých sme vykonávali základné hygienické potreby ( umývanie zúbkov, očí, uší, nosov a tak).Bolo to miesto, kde sme často stretávali starých známych :D.

V nedeľu ráno keď sa CF skončil sa s nami rozlúčil výdatným dažďom. Pobalili sme naše stanové apartmány a išli sme domov. Uniesli sme aj Tomiho. Zastavili sme sa na Čertovici na halušku. Janči si dal slovenskú klasiku bryndzové halušky liptov , ananásový kompót a mliečko. Dokonca aj cestu domov zvládol.

V Zvolene sme ešte čakali na vlak, ktorým Tomi pokračoval do Bernolákova.

Tento CF nebol možno najlepší čo sa týka programu, ale na druhej strane bol najlepší, lebo sme tam boli spolu :-)V

SLZY

Tak toto je naša obľubená pesnička od Timothy...

Vrav, vrav len tých pár slov ktoré teraz znesiem,
že láska, láska je to čo mi dnes tu nesieš,
že nemusíš, nemusíš sa do nej nútiť,
že láska, láska je to čo si o mne myslíš.

Práve dnes neviem, to neviem to počuť!
Jemným hlasom môj, môj buchot prehluš.
Tak ako je isté, že ráno slnko vyjde,
tak nech je isté, že stojíš tu pri mne.

Vrav, vrav len tých pár slov ktoré teraz znesiem,
že láska láska je to čo mi dnes tu nesieš,
že nemusíš, nemusíš sa do nej nútiť,
že láska, láska je to čo si o mne myslíš.

Si studňa pre moje slzy...

Romantická plavba po Dunaji.

V pondelok / 23.7.07/ večer sme nastúpili na loď Martin a vydali sa na plavbu po Dunaji.Nikdy som si nemyslela, že je to taká romantika. Dobrá hudba, voda, západ slnka, Tomi a Ja. Najskôr sme si mysleli, že vylepšujeme vekový priemer, lebo tam boli samí dôchodcovia. Ale tesne pred odchodom lode tam prišlo dosť mladých ľudí. Sedeli sme úplne v predu a zozadu nás kontrolovalo asi 100 párov očí, takže sme sa museli správať veľmi seriózne. Cez prestávku sme zišli po schodoch dole a obišli sme loď dookola. Vtedy akurát zaćalo zapadať slnko. Nikdy som to nevedela pochopiť, prečo na toľkých obrazoch, fotografiách je znázornený tento výjav a neprestáva to ľudí baviť. Vždy som považovala tieto námety za gýčové. Ale keď som to videla na živo bolo to nádherné a nedal sa zastaviť ten okamih. Chcela som aby tá chvíľa trvala naveky. Nič iné mi neostávalo len fotiť ako "besná", zachytiť každú sekundu toho okamihu. Škoda, že ten pocit sa nedá zachytiť, ktorý človek vtedy cítí. Boh musí byť neuveriteľne tvorivý umelec, keď takéto niečo stvoril.